Tento rozhovor som vymyslela ja, podporovateľka a pravá ruka svojho aktívneho manžela Zvykli sme pred komunálnymi voľbami vydať volebný špeciál občasníka TRENČÍN 21, ale tento raz sme to nestihli. Prišlo mi, že by ste možno radi nahliadli do zákulisia práce poslanca v Trenčíne. 17 otázok nebol plán, ale tak to vyšlo. Až keď bol rozhovor hotový, uvedomila som si, že Rišo kandiduje s číslom 17. Prajem mu, aby mu 17-ka priniesla šťastie a môže byť ďalšie štyri roky ako poslanec opäť nápomocný pre zelenší Trenčín – mesto plné života.

1. Za sebou máš prvé štyri roky „poslancovania“ v Mestskom zastupiteľstve. Dobrá skúsenosť?

Nad očakávania dobrá skúsenosť (ironický úsmev). Napríklad v dezilúzii, ako funguje politika na miestnej úrovni, ako sa aj tu „obchoduje”. Ale aj v poznaní, koľko času poslancovanie zoberie, ak to človek chce robiť poriadne.

Na druhej strane – spoznal som veľa nových, skvelých a zaujímavých ľudí a zistil som, že ľudí, ktorým zo srdca záleží na Trenčíne, je viac, ako by sa mohlo zdať.

Dobrá skúsenosť to bola aj v poznaní, ako je nesmierne dôležité držať sa podstaty veci a nemárniť čas bezobsažnými diskusiami (na zasadnutiach či na Facebooku).

Okrem toho sa mi potvrdila opodstatnenosť mojej filozofie, že ak s niekým nesúhlasím v jednej veci (či aj v desiatich veciach), nemusí byť hneď môj nepriateľ (snažil som sa v tomto zmysle často upokojovať zbytočné emócie a vznikajúce animozity). Inými slovami, snažím sa byť konštruktívny a vecný.

2. Čo Ťa prekvapilo? Z akéhokoľvek uhlu pohľadu…

Koľko ľudí práve nedokáže alebo nechce byť vecných. Možno preto sme sedeli v zastupiteľstvách často aj do polnoci, a pritom úplne zbytočne, ak by sme sa podstaty tej ktorej veci držali.

Tiež ma prekvapilo, s akými objemami financií trenčianska samospráva gazduje, a s akou ľahkosťou sa hovorí o desiatkach či stovkách tisícov eur.

3. Koľko času si mesačne venoval poslaneckej práci?

Myslím, že mi to zabralo najmenej polovičný úväzok, a to som mal ešte rezervy. Boli ale aj kolegovia, ktorí to celé brali na oveľa ľahšiu váhu (úsmev).

4. Pracoval si v Komisii životného prostredia, dopravy, investícií a územného plánovania. Dá sa pár slovami zhodnotiť jej činnosť?

Paradoxom bolo, že životné prostredie je síce v názve ako prvé, no v skutočnosti boli témy životného prostredia úplne okrajové.

Práca komisie celkovo nemala veľký zmysel, pretože jej uznesenia a odporúčania neboli vo veľkej miere akceptované, či už vedením mesta alebo na Mestskom zastupiteľstve. Bolo to asi spôsobené tým, že táto komisia sa v priebehu času vyprofilovala ako opozičná.

Typickým príkladom môžu byť naše dlhodobé pripomienky k zavedenému systému parkovacej politiky, ale aj fakt, že niektoré veľmi vážne témy vôbec v našej komisii neboli prerokovávané.

Ako príklad z posledného obdobia uvediem prerokovanie pripomienok a čistopisu zmien a doplnkov k Územnému plánu č. 3, predložené do MsZ bez stanoviska našej komisie. Chápem, že stanoviská komisií majú iba odporúčací charakter, ale nezdá sa mi rozumné úplne obchádzať názor odbornej komisie, aj keď sa dá očakávať jej kritické stanovisko.

5. Parkovacia politika je asi najživšia téma, o ktorej Trenčania hovoria, resp. s čím majú najväčší problém. Čo teda vaša komisia navrhovala?

Ak to zhrniem, zásadné pripomienky boli a stále sú k tomu, že systém je zbytočne komplikovaný. V rôznych zónach sú rôzne nastavenia, čo je nepochopiteľné pre občanov mesta, ale najmä pre návštevníkov.

Druhá zásadná pripomienka je, že spoplatnenie parkovania by malo byť iba v centre mesta. To, že v niektorých obytných zónach je spoplatnené a v niektorých nie, sa dá považovať za nespravodlivé.

Po tretie, zmyslom zavedenia parkovacej politiky malo byť aj zamedzenie divokého parkovania, napr. na trávnatých plochách, hlavne na Soblahovskej ulici, vo vnútroblokoch a pod. Toto očakávanie sa však nenaplnilo. Napĺňa sa ale iný scenár – na úkor zelene sa budujú nové parkoviská. V roku 2017 sa takto zastavalo v sumáre vyše 400 metrov štvorcových verejnej zelene, v roku 2018 to je ešte oveľa viac.

6. Kto je za tento scenár zodpovedný?

Vedenie mesta a hlasujúca väčšina poslancov, ktorí ustupujú v mnohých prípadoch potrebám automobilistov zaparkovať, i keď skúsenosti zo zahraničia potvrdzujú, že pohyb ľudí v meste treba riešiť inak. Pre domácich kombináciou verejnej dopravy a cyklotrás a pre návštevníkov mesta kombináciou záchytných parkovísk a MHD.

7. Okrem odborných komisií každý poslanec zároveň pracuje vo výboroch mestských častí. Čím žil VMČ Stred?

Práca vo výbore mestskej časti mi dávala najväčší zmysel. Asi preto, že tu sme riešili bezprostredné potreby a podnety občanov. Kľúčové témy sa týkali investícií pre našu mestskú časť (napr. oprava chodníkov a ciest – na Karpatskej, Olbrachtovej, Jána Zemana, Stromovej, Pod Komárky, Janka Kráľa, Osloboditeľov, ihriska “Vodný svet”, obnovy sakurovej výsadby na Soblahovskej ulici…), parkovacej politiky, konfliktov medzi prevádzkovateľmi terás v centre mesta a jeho obyvateľmi, ohňostrojov (obmedzenia používania pyrotechniky) a tisícov drobností. Ja sám som sprostredkoval úradu viac ako 350 podnetov (niektoré opakovane).

8. Koľko občanov chodilo priemerne na tieto výbory?

To je jedno z mojich sklamaní. Na výbor našej mestskej časti chodilo veľmi málo občanov (rádovo v jednotkách). Skôr nás kontaktovali E-mailom alebo telefonicky. Považujem to za veľké mínus a myslím si, že keď nechodia občania na výbor mestskej časti, mali by poslanci za VMČ ísť do terénu za svojimi voličmi.

Preto sme sa aj s kolegom Ščepkom opakovane vydávali za občanmi Nozdrkoviec, Biskupíc, Novín… Tam bola účasť vždy rádovo v desiatkach zúčastnených.

9. Poďme na Mestské zastupiteľstvo… Keďže sa priame prenosy vysielajú online, môže si ich ktokoľvek pozrieť. Pohľadom zvonka bola atmosféra príliš napätá, iný názor často v kategórii nepriateľský. A pohľad z vnútra?

Totožný.

10. Prečo to tak bolo?

Častým politikárčením na úkor vecnej diskusie. Chcem tým povedať, že keby sme sa držali vždy podstaty veci jednotlivých prerokovávaných bodov, nemusela takáto atmosféra vznikať. Ak sa na vecné argumenty často reagovalo podpásovými argumentami alebo argumentami „od veci“, pochopiteľne to vyvolávalo nepatričné emócie, hádky a nedorozumenia. Nijako k tomu neprispel ani predsedajúci (najčastejšie primátor), ktorý by mal byť podľa môjho názoru nestranným moderátorom diskusie. Práve on však nešiel príkladom – často hodnotil prácu poslancov a káral ich za názory, postoje či štýl práce.

Ako nedemokratické sa mi tiež zdá, ako často bol využívaný aj inštitút predčasného ukončenia diskusie. V každom prípade, na vecnosti a demokratickosti rokovania mestského zastupiteľstva je ešte veľa čo zlepšovať.

11.  Ako prebiehali hlasovania? Bola snaha podporiť každý dobrý návrh? Ktoré hlasovania           dopadli pre Teba prekvapivo dobre alebo naopak prekvapivo zle?

Pri vstupe do MsZ pred štyrmi rokmi som si naivne myslel, že stačí dobrý a vecne odargumentovaný návrh a väčšina kolegov ho podporí. Na moje nemilé prekvapenie to ale tak nefunguje. Zopár krát sa mi síce podarilo presvedčiť väčšinu kolegov, takže niektoré moje návrhy prešli, ale vo všeobecnosti prevládal princíp lojality. Možno by som bol ešte tvrdší a nazval by som to princípom „ty mne, ja tebe“.

Z tých pozitívnych príkladov, drvivou väčšinou v zastupiteľstve prešiel náš (Občianskeho klubu) návrh VZN na obmedzenie používania pyrotechniky v meste. Na druhej strane, nikdy sa nám nepodarilo získať podporu pri navrhovaných úpravách rozpočtov v zmysle finančnej zodpovednosti a zásadnejšieho znižovania mestského dlhu.

Osobne ma mrzí, že neboli podporené naše pripomienky k zmenám a doplnkom Územného plánu, napr. v prospech zachovania zelene v meste (= stop akémukoľvek ďalšiemu zahusťovaniu a betónovaniu).

12. Z poslancov štandardne hlasujúcich s väčšinou, ktorí aspoň niekedy podporili návrhy z radov opozície?

Najčastejšie podporili naše návrhy kolegovia Bahno, Urbánek, Hošták….

13. Spolu s Rišom Ščepkom, Jurom Bakošom a Kamilom Bystrickým ste fungovali ako opozičný Občiansky klub. Čo vás spájalo?

Asi práve nespokojnosť s mierou transparentnosti ale aj efektívnosti fungovania Mestského úradu. Tematicky nás spájal napríklad záujem zásadnejšie znížiť mestský dlh, ale aj riešiť mnohé „zelené“ témy – ochranu zelene ako takej, bezbariérovosť priechodov a obhajoba verejných priestorov.

14. Kde má Trenčín najväčšie rezervy, aby sa stal moderným európskym mestom?

V dobrej správe mesta na každodennej báze. Robia sa nové investície, množstvo vecí sa modernizuje, ale niekedy mi to pripadá, že je to iba na efekt. Čo rozhodne nie je prioritou súčasného vedenia mesta, je každodenná správa a údržba, v tom vidím najväčšiu rezervu.

15. Akého primátora praješ Trenčínu do ďalších štyroch rokov?

Práve dobrého gazdu. Čiže človeka, ktorý dbá na každodennú spokojnosť občanov, skôr ako na záujmy developerov či dobrý obraz v médiách.

Mesto nie je firma. V jeho čele by mal byť v jednej osobe schopný manažér, rovnako ako aj sociálne a demokraticky zmýšľajúci a konajúci človek. Súčasný pán primátor svojou často prejavovanou neúctou k poslancom prejavoval neúctu aj ich voličom.

16. Kandiduješ ako súčasť občianskej koalície s volebným sloganom PREKRESLIME TRENČÍN. Aké farby Trenčínu chýbajú?

Moje zameranie environmentalistu ma trochu predurčuje k uprednostňovaniu farby zelenej (úsmev). Takže ja by som si samozrejme tej zelenej prial viacej, aj preto, že zelených plôch v Trenčíne ubúda (napríklad na úkor stoviek m² verejnej zelene sa aktuálne budujú parkoviská – na Inoveckej, Považskej, Žilinskej, ale tento rok najmä na sídlisku Juh).

No a žltá farba, ako farba radosti, je v našom zoskupení farbou mestskej časti Stred. A práve viac radosti a zaujímavých akcií by som rád videl v oživenom centre mesta. Veľmi kvitujem, že po rekonštrukcii námestia sa vrátili ľudia do centra mesta, ale mali by sme to podporiť väčšou ponukou kultúrnych podujatí v meste, trebárs aj v podobe vystúpení neformálnych skupín či jednotlivcov.

17. Chcel by si priniesť do fungovania MsZ nejakú systémovú zmenu, ktorá by mohla pomôcť prekresliť Trenčín na mesto plné života?

Podľa mňa sú občania Trenčína strašne vzdialení od práce Mesta. Pritom občania mesta sú jeho spolumajiteľmi a mali by oveľa viac priamo demokraticky rozhodovať. Systémovo by som si prial, aby o všetkých zásadných investíciách občania spolurozhodovali napríklad formou miestneho referenda alebo aspoň formou reprezentatívnych prieskumov, ktoré by boli pre poslancov a exekutívu mesta záväzné.

Druhým systémovým nástrojom, ktorému by som rád “pomohol na svet”, je participatívny rozpočet. Vďaka nemu by občania sami rozhodovali o časti rozpočtu mesta. Tento nástroj už funguje na Slovensku v mnohých mestách (napríklad v Trnave, Piešťanoch, Hlohovci, Prievidzi, Topoľčanoch…).

Prekresliť Trenčín na skutočne moderné európske mesto môžeme iba v spolupráci s občanmi, občianskymi združeniami, iniciatívnymi skupinami (napríklad Pre Prírodu, Zelená hliadka, Zero waste, Náš Trenčín, Čerešňák, Ľudia zo ZátOKy pOKoja, Trenčianska nadácia…). Bol by som rád, keby Mesto našlo cestu, ako viac podporiť všetkých aktívnych Trenčanov, ktorí sa angažujú pre druhých a krajšie mesto (viac na www.richardmedal.sk).

pýtala sa: Klaudia Medalová