Keď sa zapojí politik do športu, zvyčajne to neveští nič dobré. Ani pre šport, a v konečnom dôsledku ani pre politika.
Trenčianskou predvolebnou témou je aj futbal a jeho nový štadión. Že máme v Trenčíne futbalový štadión v katastrofálnom stave, vedia všetci už zopár rokov… Že máme v Trenčíne futbalový štadión v centre mesta na lukratívnych pozemkoch, vedia len niektorí…
Vie to aj jeho majiteľ – mesto Trenčín? Určite áno. Len verejnosti sa nahovára, že 3,2 ha pozemkov v centre je bezcenných. Zázračná formulka „nemáme peniaze“ je dostatočný dôvod na to, aby sa majiteľ nestaral o zverený majetok , nechal ho chátrať… až príde investor „so zlatým srdcom“, ktorý to odkúpi, urobí, dokúpi okolie a zveľadí. Ó aké jednoduché.
Aj to je riešenie. Ale ako pre koho. Mestský futbalový štadión má jedno šťastie, že má nájomcu , ktorý má výsledky. Z mančaftu priemernej kvality v priemernej súťaži sa podarilo zahraničnému investorovi urobiť podnik, ktorý aj hrá, aj zarába. Kúpi lacného hráča, umožní mu rozohrať sa a potom ho predá. Normálny biznis, bežný v každom odvetví profesionálneho športu. Tomu ja hovorím športové podnikanie.
Keď si otvoríte ako obyčajný smrteľník malý obchodík, tak si ho najprv musíte kúpiť alebo trhovo prenajať a až potom sa uvidí, či to vyjde alebo nie. V športovom podnikaní sa to dá aj inak. „Obchodík“ si prenajmeme za „korunu“ a predávame… čo koho do toho za koľko. Podnikáme s akciovou spoločnosťou a tá má podľa Obchodného zákonníka svoje práva… Na rozdiel od obchodíka tu máme aj iné možnosti. Všemožné dotácie, príspevky, podpory a podobne. Poskladáme sa všetci. Aj mesto prispeje, štát pomôže, dáme zo spoločného, veď máme na to.
Škoda, že sa takáto iniciatíva nenašla skôr, keď štadión stačilo priebežne udržiavať, dostavovať , prekryť napríklad ochodze, nenechať chátrať všetky priestory pod nimi. Staroveké amfiteátre sú životaschopné aj po viacerých storočiach. Tento náš betónový, nikdy nedokončený kolos, sa nedožije ani 50 rokov…
„Poďakujme“ minimálne trom posledným primátorom nášho mesta za starostlivosť o náš spoločný majetok, o ktorý sa mali starať a zveľaďovať ho, ako to káže zákon.
A možno sa aj „starali“, aj sa čo-to preinvestovalo, len ten výsledok je taký ako je…
Šport a politika k sebe ozaj nepatria , ale v našom predvolebnom prípade sa zázračne našli a jednosmerne zhodli.
Súvisiace témy: