Iný pohľad na urbanizmus a výsledky súťaže Trenčín si Ty

Rozhovor s Akad. arch. Ing. Igorom Mrvom

Po troch rokoch prác na projekte „Trenčín si Ty“ je ideová urbanistická súťaž vyhodnotená. O výsledkoch a ďalšom pokračovaní projektu som sa zhovárala s Ing. arch. Igorom Mrvom, zakladateľom webovej stránky Trenčín-inak.

 

Úplne na úvod – čo je zmyslom ideovej urbanistickej súťaže a v akých prípadoch ju zvyknú mestá vyhlasovať?

Zmyslom ideovej súťaže je hľadať idey, vízie, ako by mohlo mesto raz, vo vzdialenej budúcnosti, vyzerať. Je to akési rojčenie o vzdialenej budúcnosti. Zvykne sa vypisovať pred spracovaním Územného plánu mesta.

Prebehla súťaž v Trenčíne tak, ako mala? Ak nie, v čom je problém?

Príprava súťaže sa začala otázkou, ako by malo vyzerať nábrežie a priestor okolo prekladaných železníc po dokončení ich rekonštrukcie. Toto je výsostne aktuálna otázka, ktorú bude musieť mesto v najbližších rokoch riešiť. Určite sa dá aj tu vypísať ideová súťaž, len vypisovateľ by si mal byť vedomý, aké môže očakávať výsledky a mal by mať pripravený ďalší postup. Napríklad následné vypísanie tematickej súťaže.

Mojou zásadnou výhradou je to, že súťaž nerieši aktuálne potreby mesta v tomto území a posunula sa niekde inde, než bol pôvodný zámer.

V situácii, v akej sa dnes mesto nachádza, považujem za prílišný prepych vypisovanie ideovej súťaže namiesto súťaže tematickej. Toto považujem za hlavnú chybu vypisovateľa.

Keby sme sa pozreli na konkrétne výsledky súťaže „Trenčín – mesto na rieke“, ako ich hodnotíte?

Ak sa na súťaž pozriem ako na súťaž ideovú, jej výsledky sú veľmi zaujímavé a súťaž možno hodnotiť ako veľmi úspešnú.

Pokiaľ ide o konkrétne návrhy, nájdeme tu všetko. “Fjordy” vo víťaznom návrhu, “malé Benátky” v návrhu ocenenom špeciálnou odmenou, rozvoľnené návrhy obytných domov na pravej strane Váhu vo víťaznom návrhu, až po moderné centrum v jednom z ocenených návrhov. Všetko v najbližších rokoch nerealizovateľné.

Zaujal Vás niektorý z návrhov (alebo jeho časť) výrazne viac ako tie ostatné? Čím?

Podrobne som sa venoval len oceneným návrhom a tu, napriek všetkým výhradám, ma najviac zaujal víťazný návrh. Ak sa naň pozriem ako na ideový návrh a odhliadnem od jeho nerealizovateľnosti, tak tento návrh najdôslednejšie rozvíja princípy, na ktorých je postavené historické jadro mesta. Príjemne pôsobí aj riešenie nábrežia a idea pešieho bezkolízneho prístupu z centa k rieke. Len škoda, že je víťazný návrh z viacerých dôvodov nerealizovateľný.

Víťazný návrh - Stopy Trenčína, zdroj www.trencinsity.sk

“Traces of Trenčín”  (“Stopy Trenčína”), MANDAWORKS AB, Stockholm, Švédsko.
Zdroj: Mesto Trenčín/Urbanistická súťaž Trenčín – mesto na rieke 2014

 

Nerealizovateľný? Prečo?

Ak sa pozriem na realitu najbližších 15 – 20 rokov, tak nie je reálne zmeniť konštrukčné riešenie „Bratislavskej“ železnice, zmeniť Chynoranskú železnicu na električkovú trať, opraviť hrádze podľa predloženého návrhu, či výškovo osadiť objekty tak, ako to navrhujú autori víťazného návrhu. Nereálne je aj navrhnuté dopravné riešenie a rad ďalších detailov…

Priniesli súťažné tímy aj návrhy riešení realizovateľné aj v krátkom časovom horizonte, povedzme 5 rokov?

Ak hovoríme o základnom probléme, ktorý mala súťaž riešiť, a to bezkolízne spojenie centra mesta s riekou, tak nie. Hlavnou bariérou sa stane preložená Chynoranská železnica. A tú nebude možné v horizonte 5 rokov ani prebudovať na električkovú trať, ani zbúrať a postaviť na piliere, a ani zapustiť do zeme.

A menšie, čiastkové návrhy? Čo by – podľa Vás – bolo možné a stálo za to zrealizovať už v najbližších rokoch?

Z ocenených návrhov je možné v dohľadnom čase realizovať plávajúce móla.

A čo železničný most? Zaujal Vás niektorý konkrétny návrh?

Súťažné podmienky ponúkali autorom využiť starý železničný most ako promenádny, čo ocenené návrhy aj využili. Ako ideu to považujem za zaujímavé riešenie. Pokiaľ sme ale v ideovom návrhu, do vzdialenejšej budúcnosti mi vo všetkých návrhoch chýba vyriešenie jeho zdvihnutia o cca 4 metre, alebo iné riešenie, ktoré si v budúcnosti vyžiada splavnenie Váhu.

Do ideovej urbanistickej súťaže Trenčín si Ty sa zapojilo veľa medzinárodných tímov. Neodrazila sa neznalosť genia loci daného územia v súťažných návrhoch? Ako obstáli tímy s účasťou trenčianskych architektov?

V polohe ideovej súťaže to nebol pre zahraničných a mimotrenčianskych súťažiacich problém. Problém mali architekti z Trenčína, ktorí sa, poznajúc problémy mesta, predsa len snažili viac rozpracovať riešenie dopravy a držať sa bližšie k realite. Naproti tomu sa napríklad víťazný návrh dopravným riešením a jeho reálnosťou príliš nezaoberal. Ale aby som odpovedal jednoznačne. Autori ocenených návrhov nemali v tomto smere vážnejšie problémy. Dokonca si trúfnem povedať, že najlepšie sa doň trafil víťazný návrh.

Pán primátor Richard Rybníček neskrýva spokojnosť s výsledkami súťaže Trenčín si Ty, predovšetkým z pohľadu zadefinovania podmienok „developingu“ v danom území. S developermi však často nie sú na Slovensku dobré skúsenosti…

Záujmom developerov je zisk. Je to normálne. Je to ich podnikateľská činnosť. Samozrejme, že mesto ich potrebuje, ale musí ich činnosť usmerňovať a stanovovať im východiskové podmienky a okrajové limity. Avšak to, ako má mesto vyzerať, ako sa má rozvíjať, aké funkcie majú byť v tom ktorom území, nemôžu určovať developeri. Je to úlohou mesta. Je to jeho neprenositeľnou právomocou a úlohou. Ak si mesto túto svoju úlohu, plní nie je s developermi problém.

Je ponechanie územia na záujem či iniciatívu developerov jediná možnosť? Pokiaľ ide o menšie projekty (napr. skvalitňovanie nábrežia ako verejného priestoru na rekreáciu, kultúrne a športové aktivity), tie by mali mestá financovať prevažne z vlastných zdrojov, či nie? Trenčínu akoby chýbala viera vo vlastné sily…

Neviem, či možno pozíciu mesta označiť práve takto, ale výsledok je takýto.

Ako sa vôbec robí kvalitný urbanizmus?

Pokiaľ ide o kvalitný urbanizmus, ten sa najefektívnejšie hľadá v súťažiach návrhov. A tu zdôrazňujem to množné číslo. Ak na to mesto finančne má, je dobré začať ideovou súťažou a pokračovať tematickými súťažami, v ideálnom prípade končiť až architektonickými súťažami na jednotlivé bloky, či objekty. Ale toto je samozrejme ten ideálny, ťažko realizovateľný model.

A financovanie súťaží návrhov?

Súťaž môže financovať aj investor, v prospech ktorého sa územie rieši. To je napríklad prípad „autobusového terminálu“. Pre tými dvomi, či tromi rokmi mohlo mesto požadovať od investora vypísanie súťaže na riešenie predstaničného priestoru a parku. Žiaľ, nevyužilo túto možnosť.

Na záver sa ešte vráťme k výsledkom súťaže Trenčín si Ty. Kedy môžeme podľa Vás očakávať začiatok prác na realizácii jedného z návrhov alebo častí viacerých návrhov? Čo bude realizácii predchádzať po formálnej stránke?

Mám obavy, že to tak skoro nebude a že veľa toho z ocenených návrhov v realizácii ani neuvidíme. Realizácia návrhov ani nie je cieľom ideovej súťaže…

Pred akoukoľvek výstavbou v tomto území je potrebné spracovať Územný plán centrálnej mestskej zóny. A nie len spracovať, ale aj prejednať a schváliť. A to je beh na dlhé trate.

Ako by sa dali získané súťažné návrhy v budúcnosti čo najlepšie využiť? Ako by mesto malo ďalej postupovať? 

Svoju predstavu o pokračovaní hľadania riešení som zverejnil v článku Ako ďalej? na www.trencin-inak.sk. To najdôležitejšie v bodoch:

  1. Usporiadať verejné diskusie o výsledkoch súťaže a znovu sa vrátiť k otázkam, čo by občania mesta v tomto území chceli.
  2. Podrobne zmapovať, čo sa v danom území dá a čo sa v ňom nedá robiť. Čo možno zmeniť a čo v najbližších rokoch zmeniť nemožno. A to nie len z technického, ale aj z ekonomického pohľadu.
  3. Na základe výsledkov súťaže Trenčín – mesto na rieke a zistení z bodov 1 a 2 pripraviť detailné súťažné podmienky na vypísanie tematickej vyzvanej súťaže na spracovanie urbanistickej štúdie centrálnej mestskej zóny. Súťaž koncipovať ako vyzvanú a osloviť s výzvou odmenené kolektívy zo súťaže Trenčín – mesto na rieke.
  4. Posledný a najťažší bod – nájsť finančné prostriedky na túto súťaž a presvedčiť mestských poslancov, že tentoraz bude mať súťaž použiteľný výsledok. Že víťazi súťaže podľa víťazného návrhu spracujú Územný plán centrálnej mestskej zóny, ktorý bude mať jednotnú koncepciu, jasného autora, bude reálny a realizovateľný. A pokiaľ to bude možné a objaví sa to aj v súťažných podmienkach, využije aj myšlienky a nápady z odmenených návrhov zo súťaže Trenčín – mesto na rieke.

Ďakujem za rozhovor

[Hlasov: 2    Priemer: 3/5]
Iný pohľad na urbanizmus a výsledky súťaže Trenčín si Ty - Klaudia Medalová priemerné hodnotenie 3/5 - 2 x hodnotené

Komentáre