Mnohé mestá vo svete hľadajú spôsob, ako zatraktívniť a spríjemniť centrá miest. Pritiahnuť do nich ľudí, život, bývanie… Snažia sa do centier miest dostať kľud, bezpečnosť, ticho, relax, kultúru, zeleň, vodu…

Teda vymiestňujú z centier miest pozemnú dopravu, odľudštené a neosobné nákupné strediská, snažia sa centrá miest tvoriť v prehľadných dimenziách, upravujú a rozširujú tam parky, zelené plochy, stavajú bazény, pláže… Tak, aby sa tam dobre a bezpečne cítili rodiny s deťmi, penzisti, mladí i starí, návštevníci i turisti.

Ako vyzerajú centrá miest v Európe

Príkladov je veľa – letné mestské pláže na nábreží Seiny v Paríži, vo Viedni, plavárne na zakotvených lodiach vo Viedni, v New Yorku, pláže a kúpanie v strede mesta na nábreží jazera v Zürichu, novovytvorené parky na mieste starých železničných nádraží v strede miest – Viedeň, Bilbao, pretváranie starých kanálov na plavárne v Berlíne…

Je to celosvetový trend, veľmi pozitívne hodnotený, výrazným spôsobom zlepšujúci kvalitu života obyvateľov týchto miest, oživujúci centrá miest, zvyšujúci hodnotu nehnuteľností v týchto mestách, priťahujúci do týchto miest nových, mladých obyvateľov.

Ale existujú taktiež iné mestá, ktoré tento trend nenastúpili, riadia svoj život inými pravidlami. Sú to mestá, ktoré ich obyvatelia (hlavne mladí) postupne opúšťajú, obyvateľstvo starne a vymiera, návštevníci tam príliš nechodia a postupne sa tam usadzuje atmosféra apatie, kriminality, vandalstva. Pribúdajú tam herne, bary, krčmy, je tam nezamestnanosť, tvoria sa getá, mesto stráca príťažlivosť a postupne chradne.

Kam smeruje centrum mesta v Trenčíne

Bohužiaľ i v Trenčíne vidíme a zažívame začiatkom 21. storočia takýto negatívny trend. Centrum mesta sa zalieva betónom, stráca svoju príťažlivosť, svoj charakter, svoj genius loci… Ľudia mesto i jeho centrum opúšťajú, ceny nehnuteľností klesajú, a predať byt alebo dom je čoraz problematickejšie.

Sme svedkami ničenia mesta prostredníctvom natláčania ťažkej a nebezpečnej dopravy do centra mesta – viď prestavba železnice, kolabujúca cestná doprava, zaberanie a zastavovanie zelených plôch a parkov v centre mesta – viď postupujúca brutálna zástavba lesoparku Brezina, snaha zmenšiť mestský park projektom Terminál, zničenie nádhernej letnej plavárne v centre mesta, snaha natlačiť do centra mesta obrovské nákupné stredisko – viď Aupark, odrezanie centra mesta od rieky Váh obrovskými betónovými múrmi železnice, predávanie zelených plôch pri rieke Váh súkromníkom na oplotené golfové ihriská, a ďalšie podobné aktivity jasne hovoria o kvalitách ľudí vo vedení mesta Trenčín.

Ak k tomu pripočítame ešte ignorovanie verejného záujmu, potláčanie komunikácie s obyvateľstvom, zákulisné presadzovanie projektov rôznych „investorov“ a „podnikateľov“ na úkor verejného záujmu, chýbanie základných potrebných dokumentov pre budúcnosť mesta (napr. generel dopravy), potom je dnešná situácia zákonitým vyústením.

So smútkom sa dá konštatovať, že na prelome XX. a XXI. storočia prevládala v Trenčíne deštrukčná činnosť (nielen) v centrálnej mestskej zóne, vedúca k mnohým nenapraviteľným škodám.

Prevládalo a prevláda myslenie a aktivity v úplnom protiklade s tým, čo sa aktuálne dialo v európskych i svetových mestách. Je to ešte o to smutnejšie, že hlavne po našom vstupe do EU v roku 2004 máme k dispozícii európske finančné zdroje, možnosti priniesť k nám to najlepšie z EU miest, skúsenosti i riešenia, architektov i urbanistov, no tieto možnosti ostali doteraz reálne nevyužité.

Dokážeme to ešte zmeniť ?

Súvisiace témy: