Už vieme, ktoré súťažné návrhy získali prvé miesta a zvláštne ceny, radi by sme sa však dozvedeli viac o súťažných návrhoch priamo z prvej ruky…

V prvom rade chcem poďakovať za túto príležitosť propagácie urbanistickej súťaže Trenčín – mesto na rieke. Výsledky súťaže budú vystavené do konca novembra – a aj touto cestou všetkých pozývam do trenčianskej synagógy a prosím – píšte do pripravenej knihy – píšte pocity, postrehy, odporúčania. A píšte aj konštruktívnu kritiku. Vopred za príspevky občanov za celý tím ďakujem.

V čom spočíva najväčší prínos ideovej urbanistickej súťaže z tímu Trenčín Si Ty pre Trenčín?

Tých prínosov je samozrejme viac, ale za najväčšie považujem dva. Po prvé – máme 5 ocenených návrhov, s ich autormi sme uzavreli licenčné zmluvy a na základe ich návrhov pripravíme urbanistickú štúdiu (kompilát – mix) z najlepších a realizovateľných ideí z týchto návrhov. Táto štúdia bude podkladom pre spracovanie územného plánu centrálnej mestskej zóny (úpn cmz).

Druhý prínos je v tom, že vzhľadom na veľký počet odovzdaných návrhov z veľmi širokého spektra krajín z celého sveta (čiže množstvo urbanistických pohľadov z rôznych urbanistických prostredí a kultúr) už teraz vidíme, ktoré princípy a prístupy sú dôležité, pretože napriek rozličnému prostrediu vzniku týchto návrhov, sa určité principiálne prvky v mnohých prácach opakujú – čo potvrdzuje, že sú určite správne.

Aj z tohto dôvodu som rád, že sa nám podarilo súťaž kvalitne pripraviť aj kvalitne v rámci sveta spropagovať, čo nie je vždy samozrejmosťou. Pre úplnosť uvádzam – návrhov bolo 59, z 21 krajín sveta – Slovensko, Česká republika, Švédsko, Anglicko, Španielsko, Portugalsko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Maďarsko, Turecko, Irán, Rusko, Lotyšsko, Ukrajina, Srbsko, Slovinsko, USA, Čína, Indonézia.

Ktorý návrh (číslo) bol celkovo najzaujímavejší a prečo?

Už pri posudzovaní návrhov sme sa v rámci poroty zhodli, že v súťaži nie je jeden dokonalý návrh, ktorý by sa dal kompletne prevziať ako podklad pre územný plán centrálnej mestskej zóny.

Vzhľadom k rozsiahlej a zložitej problematike by som taký návrh pokladal za zázrak (v kútiku duše som v to veril). Keďže ale bola pravdepodobnosť, že bude treba vytvárať kompilát, tak sme pravidlá súťaže nastavili tak, aby nám to súťaž umožnila. Čiže pri posudzovaní návrhov porota prihliadala nielen na kvalitu jednotlivých návrhov, ale aj na možnosť tvorby budúceho kompilátu – napr. aj preto máme v 5 ocenených návrhoch päť úplne odlišných prístupov k riešeniu dopravy – a teraz musíme vybrať najlepší a pretransformovať ho do celkového návrhu a realizovateľného stavu.

Okrem ocenených návrhov, z ktorých ja osobne favorizujem 1. a 3. cenu a odmenu – návrh č. 318, pokladám za mimoriadne výnimočný ešte slovensko–rakúsko–anglický návrh č. 1512. Tento návrh podľa mňa najlepšie vystihuje rozpor medzi súčasným potrebným urbanistickým plánovaním a medzi malebnosťou spontánneho, organického, rastlého, neregulovaného urbanizmu stredovekých miest, po ktorom mnohí túžia a obdivujú ho. Návrh zároveň ponúka návod a spôsob riešenia tohto rozporu.

Je to návrh, ktorý nechce definovať ale inšpirovať, nechce vymedzovať ale ponúkať, poskytuje voľnosť v realizačnej fáze – možnosť pružne reagovať na požiadavky doby, potencionálneho investora, prostredia. Jeho cieľom nie je zadefinovať urbanistickú štruktúru v území – cez územie je preložená sieť vymedzujúca polia, do ktorých sa majú postupne osádzať funkcie podľa konceptu „hrán“ (komerčná, kultúrna, rezidenčná, športová). Návrh umiestňuje len atraktory (divadlo, galéria, tržnica…) – katalyzátory územia osadené do morfológiou, riekou a komunikáciami formovanej siete. Ponúka moderný a udržateľný koncept zelene za hrádzou formou „divokej zelene,“ do ktorej sú osadené „kultivované“ body, ktoré sa do nej plynule rozvoľňujú. Ponúka logický a s priestorom korešpondujúci koncept výškovej gradácie smerom k mestu (objekty aj zeleň), akceptujúci významné pohľadové kužele. Návrh umožňuje prirodzeným rastlým spôsobom postupne vytvoriť v priestore štruktúru odzrkadľujúcu priestorové, funkčné, estetické a environmentálne požiadavky na moderné urbánne prostredie. Cieľom návrhu nie je navrhnúť definitívny projekt, ale variačný prístup na prepojenie Trenčína s jeho riekou. Tento návrh je podľa mňa skôr vedeckou prácou, preto bude laikom ťažšie zrozumiteľný, ale mal by byť inšpiráciou pre to, ako pretransformovať výslednú urbanistickú štúdiu do úpn cmz.

Priniesla súťaž odpovede na otázku, ako prepojiť centrum mesta s nábrežím pre peších (a cyklistov)? Akým spôsobom súťažné tímy prekonali bariéry v podobe Hasičskej, Novej Hasičskej a Chynoranskej trate? Ktoré návrhy (čísla) si treba pozrieť, ak chceme vidieť tie najlepšie riešenia?

V princípe má táto otázka dve polohy – a dlhodobo vnímam tieto dve polohy pre Trenčín ako kontroverzné, hoci obe vychádzajú z princípov dánskej ikony urbanizmu Jana Gehla – mestá majú byť pre ľudí, nie pre stroje.

Prvá poloha je, že ľudia v meste sa majú viacej pohybovať MHD, pešo, na bicykloch – a bezpečne.

Druhá poloha zároveň je, aby sme ale ľudí kvôli bezpečnosti nevytesňovali do podchodov, nadchodov a podobne, neriešili pohyb áut nadjazdmi, podjazdmi, estakádami – ktoré tvoria jazvy v organizme mesta (hlavne centra), ale integrovali ich do vozoviek v bezpečných formách, kde auto ustupuje spomenutým druhom dopravy. Čiže zásadná principiálna otázka pre nás znie – necháme chodcov v hlavných priečnych ťahoch na vozovke, alebo ich oddelíme?

Tieto dva princípy sú obsiahnuté aj v návrhoch súťaže – napr. víťazný návrh rieši pohyb chodcov cez vozovky úrovňovo, s použitím inteligentných systémov v signalizácii, obmedzením rýchlosti, integruje všetky druhy dopravy do stavu rovnováhy – zároveň však preferuje (a potrebuje) vybudovanie Juhovýchodného obchvatu.

Podobných riešení bolo viacej – napr. tri návrhy, ktoré neboli ocenené, ale boli v top 10. Je to návrh č. 333 z Poľska, kde bolo aj zaujímavé stvárnenie objektov z pochôdznymi vegetačnými strechami, ale podľa mňa pôsobilo na Trenčín príliš veľkomestsky. Ďalej je to návrh č. 1484 kolektívu Šanghaj, Hongkong, Švédsko, tento riešil napr. predĺženie starého železničného mosta ako jasného koridoru až do starého centra, ostatné križovania sú úrovňové, mal zaujímavú urbanistickú štruktúru, ale otázny prístav v Zátoke pokoja. A zaujímavé riešenie ponúkol návrh č. 419 slovenského (vrátane Trenčína) kolektívu – navrhol tzv. malý juhovýchodný obchvat – vnútorný okruh – cez ulicu Partizánsku sa 300m dlhým tunelom pod Brezinu napája na hornú časť Kukučínovej ulice.

Zaujímavé tu bolo aj riešenie pravého brehu s mólami ponad ul. Ľ. Stárka, s navrhnutou výškovou dominantou, z ktorej je ponúknutý výhľad na staré mesto aj z opačnej strany ako sme zvyknutí z hradnej veže – s podobnou ideou výhľadu treba podľa mňa v budúcnosti ďalej pracovať. Úrovňové riešenie križovania chodcov a áut ponúka napríklad aj návrh z top 14 – č. 633 česko-slovenského tímu, ktorý navrhuje Hasičskú zmeniť na bulvár so zeleným ostrovom uprostred.

Je tu aj zaujímavá idea Čerešňového sadu ako stopy – jeho „rozšírenie“ cez centrum, starý železničný most – až po Old Herold.

S myšlienkou podobného typu – mestsko-prírodného okruhu (náučného chodníka) sa isto budeme ešte zaoberať.

Opačným princípom je mimoúrovňové križovanie chodcov a vozidiel – tu súťaž ponúkla viacero riešení. Napr. 2. cena riešila podjazd pre autá v polohe od Auparku až za križovatku pre hotelom Elizabeth. Podobný je aj slovinský návrh č. 1589, so zaujímavou rozvoľňujúcou sa urbanistickou štruktúrou, s kompaktným riešením pravého brehu, zaujímavým riešením záplavových území s mólami. Dopravne rieši tento návrh pod terénom aj križovatku pred hotelom Elizabeth, čiže na terén púšťa iba MHD, na rozdiel od návrhu oceneného 2. cenou, ktorý pod zemou vedie tranzit, pričom autá v centre necháva na úrovni terénu. Ukrajinský návrh č. 805 navrhuje podjazd od kina Hviezda až po spojnicu Chynoranskej trate s hlavnou železničnou traťou.

Turecký návrh č. 1621 navrhuje podjazd od úrovne lodenice až po úroveň nového podjazdu pod novú železničnú trať na rohu Mládežníckej ulice, tu mi ale chýba prepojenie peších v smere od synagógy; zaujímavé je riešenie starého železničného mosta ako živého objektu s predĺžením do Old Heroldu, aj plató ponad ul. Ľ. Stárka – z hrádze do nových objektov.

Návrh č. 1624 trenčianskeho tímu rieši pohyb chodcov „nad mestom“ – štruktúrou vyhliadkových trás nad úrovňami budov s prístupnou zelenou strešnou krajinou, tento návrh má takisto zaujímavú urbanistickú štruktúru v príjemnej mierke a proporciách.

Z top 10 je zaujímavý návrh č. 1627 slovenského tímu – prekladá Hasičskú ku Chynoranskej železnici, pričom zachováva jej starý koridor pre pešiu a cyklistickú dopravu, ponad dopravné tepny rieši pohyb peších cez širšie platá – nadchody. Návrh má zaujímavú urbanistickú štruktúru, otázny je ovál športovísk ako poloverejný priestor – medzi objektami na ľavom brehu medzi starým a novým železničným mostom. Taktiež rakúsko–slovenský návrh č. 1340 z top 10 rieši pohyb peších podobným princípom, má zaujímavú členitú urbanistickú štruktúru s mnohými priehľadmi na staré mesto, Aupark umiestnili na pravý breh medzi železničné mosty, mimochodom – o tomto sme s predstaviteľmi HB Reavis diskutovali ešte v priebehu súťaže, túto polohu ale zamietli.

Opísal som túto problematiku obšírnejšie, v blízkej budúcnosti si totiž musíme vybrať smer, akým sa budeme uberať vo vzťahu k doprave. V úvode odpovede na túto otázku som povedal, že tento problém vnímam pre Trenčín kontroverzne. Je to z dôvodu, že naše mesto v centre nemá možnosť rozptýlenia dopravy, nakoľko máme špecifickú danosť – úzke hrdlo medzi riekou a hradným bralom.

Preto vnímam úrovňový pohyb peších cez Hasičskú ako problematický – aj po vybudovaní obchvatu a úprave Hasičskej na bulvár bude v tomto hrdle vždy silný pohyb áut. A keď nové centrum vznikne, tak bude oveľa viac frekventovaný aj pohyb peších medzi novým a starým mestom. Treba nájsť riešenie, ktoré bude aj ekonomicky realizovateľné, aj nebude vytvárať spomenuté jazvy na tvári centra. A bude pohodlné a bezpečné. Som presvedčený, že sa takéto riešenie zo súťažných návrhov bude dať vybrať.

Pokiaľ ide o využitie územia na pravom brehu rieky Váh, zaujal nás návrh č. 805 ukrajinského tímu vytvoriť tam nové trenčianske námestie…

Áno, pravý breh potrebuje zmenu. Návrh č. 805 určite patril k tým zaujímavejším. Nie vytvorením námestia, ale kompaktným riešením celého pravého brehu – prepojením rieky s Old Heroldom, s prepojením hrádze s novou zástavbou ponad ul. Ľ. Stárka, zaujímavou štruktúrou objektov – aj keď vo vizualizáciách podľa mňa s trochu severskou atmosférou, ale to nie je podstatné, ich dopravné riešenie som opísal v prechádzajúcej otázke.

Podobné, ale oveľa výraznejšie riešenie verejného priestoru na pravom brehu je v ocenenom návrhu č. 318, ktorý prenáša na pravý breh centrotvorné funkcie a rozširuje mestské centrum, čím umožňuje silný rozvoj a rast mesta – aj ako centra regiónu, čo Trenčín potrebuje ako soľ z mnohých dôvodov. V úpn cmz bude treba nájsť pre tento priestor optimálny pomer verejných funkcií s rezidenčnou funkciou, ktorá do tohto prostredia tiež jednoznačne patrí.

Potešilo nás, že na ľavom brehu Váhu mnohé tímy rešpektovali zelený pás so športovo-rekreačnou funkciou v priestore medzi Váhom a hrádzou. Sú navrhované riešenia zaujímavé aj z pohľadu odborníka?

Toto rešpektovali takmer všetky tímy – zrejme to pre nich bolo v zadaní jasne pomenované – a to vyšlo z participácie verejnosti. A ako vidno – keďže to naozaj rešpektovali, pracovali v tomto duchu a nikto sa nepokúšal ísť do radikálnejšej zmeny – je jasné, že to má aj silnú urbanistickú logiku.

Väčšina prác pracovala s rôznymi formami zelene a relaxu, v mnohých prácach sa objavuje práca s vodou – hlavne v súvislosti s aktivitami na rieke.

Z ocenených vidím problematicky 1. cenu – a o tomto sme v porote dlhšie diskutovali – že takto navrhnuté záplavové územie s množstvom zátok a zálivov pre Trenčín nebude vhodné a bude potreba korekcií.

A problematicky vidím tiež ocenený návrh č. 138 – oddelenie tohto územia vodou a vytvorenie ostrova – čo je síce zaujímavé z pohľadu vodných aktivít, ale problematický je potom prístup z hrádze pre ostatných na vzniknutý ostrov – v tomto prípade je to dvoma lávkami, čím je priestor naozaj až príliš eliminovaný od prostredia. Návrh č. 1626 ako jeden z mála vstupoval do záplavového územia aj výstavbou – objekty umiestnené od hrádze smerom k mestu majú konzoly aj nad záplavovým územím – je to odpoveď na objekty na protiľahlom brehu rieky. Ostatné dve ocenené práce sú pre mňa úplne v súlade s predstavami o využití tohto územia.

Ak by sme sa na súťažné návrhy pozreli optikou kvalita návrhu verzus realizovateľnosť, ktorý sa javí ako najatraktívnejší pre Trenčín?

Vytvorím taký môj predbežný návrh kompilátu, ale je to skôr iba verbálna schéma – taký skôr „básnický“ ako urbanistický mix. Z víťazného švédskeho návrhu (č. 919) by som prebral urbanistickú štruktúru ľavého brehu okrem záplavového územia, špicu ostrova a aktivity na kanáli. Z 3. ceny slovenského tímu (č. 1626) by som po korekciách zobral dopravné riešenie, prípadne by som ho mixoval s „urbánnym nasávačom“ z oceneného anglicko-česko-slovenského návrhu č. 138. Pravý breh by som mixoval zo slovenského oceneného návrhu č. 318 a z 2. ceny slovenského tímu (č. 309), z týchto dvoch návrhov by som riešil aj záplavové územia. A zapodieval by som sa aj myšlienkou vyhliadky na špici ostrova z premiestnených „lízatiek“ z 2. ceny – s pridanou hodnotou napr. vertikálneho kempu – tradícia kempu aj lezenia je u nás pomerne silná. Ale toto je naozaj iba zjednodušený návod, vytvorenie kompilátu bude ešte pomerne zložitý proces.

Budúci rozvoj Trenčína zaujíma veľa ľudí, čoho dôkazom je pomerne vysoká návštevnosť v synagóge. Bude mať ešte verejnosť príležitosť vyjadriť svoje preferencie ohľadne súťažných návrhov ako celku, prípadne jednotlivých riešení (amfiteáter, nové námestie a pod.)?

Samozrejme, po podľa mňa úspešnej príprave participatívneho zadania a následnom vyhodnotení súťaže, práve vstupujeme do ďalšej fázy participatívneho plánovania. Momentálne prosím verejnosť o vyjadrenie sa k návrhom v knihe priamo v synagóge. Ešte počas trvania výstavy usporiadame v synagóge diskusiu s verejnosťou – plánujeme ju v druhej polovici novembra.

Následne začneme pracovať na tvorbe kompilátu – a jednotlivé dielčie kroky chceme vždy prediskutovať s verejnosťou – tu budeme hľadať vyvážený pomer medzi diskusiami s odbornou a laickou verejnosťou.

Pevne verím v konštruktívny prístup verejnosti a verím, že sa nám podarí dosiahnuť najlepší možný výsledok.

Pozn. M. Beďatša: V rozhovore som sa venoval viac návrhom, ktoré neboli ocenené, ale priniesli zaujímavé pohľady na urbanizmus centra mesta. Je to z dôvodu, že ocenené návrhy budú vystavené vo vestibule Centra rozvoja mesta na Farskej 10 aj po ukončení výstavy v synagóge a diskusia k týmto oceneným návrhom bude ďalej pokračovať.

 

„TOP 10“ Trenčín – mesto na rieke

Zoznam ocenených súťažných návrhov:

1. miesto – návrh č. 919
2. miesto – návrh č. 309
3. miesto – návrh č. 1626
Špeciálna cena – návrh č. 138
Špeciálna cena – návrh č. 318
6. až 10. miesto – návrhy č. 333, 419, 1340, 1484, 1627

 

Súvisiace témy: