Myšlienka projektu „mestských zásahov“ vznikla v Bratislave v roku 2007.

Matúš Vallo a Oliver Sadovský (Vallo Sadovsky Architects) predstavili svoj nápad občiansko-profesnej iniciatívy: rozhodli sa nečakať na zadanie zvonku a oslovili niekoľko svojich kolegov a architektonických ateliérov, aby si najskôr vybrali a neskôr navrhli – bez nároku na honorár – riešenie problematického verejného miesta v centre Bratislavy. Hlavnou ideou projektu bolo nájsť určité body, miesta a situácie v našom meste, ktoré nefungujú tak, ako by mali, alebo neprinášajú obyvateľom to, čo by prinášať mali. Projekt mal osloviť architektov, záhradných architektov, umelcov, odborníkov, ale aj obyvateľov, aby sami našli nielen takéto miesta, ale hlavne navrhli pre ne reálne riešenia. Po finančnej aj technickej stránke.

Okrem Bratislavy a Trenčína sa projekt realizoval v Košiciach, Prešove, Prahe, Brne, Jablonci n/Nisou, Kladne, Nitre, Ostrave, či v Zlíne.

Prečo Mestské zásahy v Trenčíne?

Mám pocit, že v mestskom kontexte môžu aj malé zmeny priniesť veľký efekt.

Projekt nemá generovať zisk, ani bombastické sľuby.
Má ale skúsiť niečo zmeniť!

Cieľom nie je vytváranie návrhov “do šuflíka”. Mnohé z projektov je možné zrealizovať do niekoľkých týždňov a nestoja tisíce ani desiatky tisíc eur. Cieľom je niečo zmeniť a zároveň ukázať vedeniu mesta, mestským poslancom i nám, ktorí v tomto meste žijeme, že nemusíme čakať na peniaze z Bruselu, Bratislavy či od osvieteného developera. Zlepšiť kvalitu verejného priestoru je v mnohých prípadoch možné aj z mestského rozpočtu. Postupne a systematicky.

Je to podobné ako s cyklochodníkmi v Trenčíne. Ak by sme každý rok vybudovali aspoň jeden kilometer cyklotrás, o 4 roky by sme mali v meste niekoľko kilometrov kvalitných cyklochodníkov. My však čakáme na eurofondy, ktoré mesto ani nemusí získať. Takto môžeme stratiť niekoľko rokov. Pritom by stačilo začať malými, ale postupnými a systematickými krokmi na zlepšenie cyklistickej dopravy v meste.

Čo ukázali Mestské zásahy v Trenčíne?

Ochotu spolupracovať. Nie je totiž na Slovensku bežné, aby fungoval trojuholník spolupráce medzi vedením mesta/poslancami – úradníkmi – aktívnymi obyvateľmi. Hlavný architekt, primátor a niektorí poslanci ukázali, že zaujímavé nápady nemusia končiť na nezáujme kompetentných. Príklad z Bratislavy, kde projekt vznikol, ukázal neochotu vtedajšieho vedenia mesta zaoberať sa návrhmi na zlepšenie verejného priestoru.

Len pre porovnanie. V Bratislave sa prvý projekt zrealizoval po 6 rokoch, v Trenčíne na to stačilo pár mesiacov. Do projektu sa zapojilo 36 architektov, záhradných architektov i ľudí zo street art. Výsledkom je 37 prevažne drobných návrhov – zásahov. Tento rok boli zrealizované dva návrhy (Maľované názvy ulíc a Farby pre život), tretí (Múrik pri synagóge) je tesne pred dokončením. Ďalšie dva projekty sa pripravujú na budúci rok.

Súvisiace témy: