Je sláva investora a jeho chuť podnikať natoľko silným argumentom pri predaji mestského majetku, že s ním verejný funkcionár môže odbíjať ekonomické, ekologické, bezpečnostné, etické či právne námietky občanov?

Akciová spoločnosť HossCorp požiadala vedenie mesta o 4,5 hektára mestského pozemku na výstavbu golfového areálu. Dostala ho, a hoci je celá transakcia pomerne krkolomná, v konečnom súčte ho dostala podivuhodne lacno.

Predstavitelia mesta svoju veľkorysosť podopreli najmä skutočnosťou, že za golfovým projektom stojí Marián Hossa. Voči akýmkoľvek pochybnostiam o férovosti a výhodnosti prevodu vytiahli ako vrcholný argumentačný tromf jeho hokejovú slávu, jeho vôľu investovať svoje peniaze v Trenčíne a – snáď najčastejšie – jeho trenčianske korene. „Je to domorodec,“ vysvetľoval poslanec Kanaba, „Ja tomu verím,“ opakoval primátor. Človek už bol naozaj náchylný uveriť, že tu nejde o nič iné, len o rýdze dobrodenie pre mesto.

Každá minca má dve strany a takýto druh argumentov láka aj k opačnému pohľadu.

Akciová spoločnosť Hoss Corp je podnikateľský subjekt a cieľom jej akcionárov je vytvárať zisk. Investuje a podniká. Logika podnikania káže znižovať náklady a tým aj investičné riziká na najnižšiu možnú mieru. Všetkými využiteľnými nástrojmi.

V tomto ohľade môže Hoss Corp považovať Trenčín za optimálne miesto na pôsobenie. Sláva a korene hlavného akcionára prispeli k zníženiu vstupných nákladov. Investor môže ťažiť zo sympatií obyvateľov nášho hokejového mesta. Svetová sláva spolu s príslušnosťou k mestu sa stali oslnivým propagačným leitmotívom golfového projektu a nakoniec aj jedným z tzv. dôvodov hodných osobitného zreteľa. Výsledkom bolo obídenie štandardných postupov pri prevode majetku mesta do vlastníctva akciovky. Výhrady občanov boli odsunuté na druhú koľaj.

Ako to teda je? Je Hoss Corp a Marián Hossa dobrodinec alebo predovšetkým podnikateľ?

Je to druhoradé. Omnoho dôležitejšia je otázka, či je spôsob, akým bola privatizácia verejného priestoru uskutočnená, férová voči občanom tohto mesta.

Pri jej zodpovedaní by ani sláva investora, ani viera primátora nemali hrať podstatnejšiu úlohu. Predovšetkým sa treba spýtať, či bol priebeh transakcie férový voči obyčajným ľuďom, ktorí tu žijú a majú svoje predstavy o funkcii a rozvoji priestoru pri stavidlách. Voči občanom, ktorí rok diskutovali o niečom inom, než bolo schválené. Voči podnikateľom, ktorí tu roky podnikajú bez zvýhodnení či dotácií. Voči občianskym združeniam a spolkom, ktoré musia tvrdo súťažiť o každú drobnú podporu svojich športových, kultúrnych či environmentálnych projektov.

Mesto otvorilo priestor na vyjadrenie, no v konečnom dôsledku sa námietkami nezaoberalo. Naopak, výsledkom ročných diskusií je zmluva ešte výhodnejšia pre investora a ešte nevýhodnejšia pre mesto. Pozemok s rozlohou 4,5 ha sa prevedie do súkromného vlastníctva bez súťaže, bez zistenia jeho trhovej hodnoty a niekoľko násobne lacnejšie, než určil znalecký posudok. A predovšetkým namiesto komplexného a odborného posúdenia hodnoty projektu pre Trenčín – ekonomickej, urbanistickej, environmentálnej, rekreačnej, komunitnej – sa celá transakcia opiera o veľmi pochybné dôvody osobitného zreteľa.

Predstavitelia mesta neboli volení na to, aby robili hlásnu trúbu vybranému investorovi, ale aby garantovali uplatňovanie princípov, ku ktorým sa v predvolebnej kampani hlásili.

Primátor verí, že čas ukáže správnosť jeho rozhodnutia. No princípy nepreveruje čas. Mali by byť záväzné za každej situácie, aj keby do mesta prišiel investovať Dalajláma. Mali by platiť tu a teraz. Pre každého.

Súvisiace témy: