Akad. arch. Ing. Igor Mrva  je uznávaným odborníkom na územné plánovanie. Na svojej webovej stránke www.trencin-inak.sk ponúka iný pohľad na urbanistický a stavebný rozvoj mesta Trenčína. Napríklad aj na plánovanú stavbu Terminálu…

Od chvíle, kedy vedenie mesta zverejnilo zámer vybudovať pred železničnou stanicou Terminál, verejne vystupujete proti tomuto projektu. Prečo? Dali by sa dôvody zhrnúť do jedného?
V prvom rade chcem povedať, že nie som proti výstavbe slušného autobusového terminálu v priestore pred železničnou stanicou. Mám len výhrady proti tomu, čo nám investor spolu s vedením mesta ponúka. A ak mám odpovedať na Vašu otázku a svoje výhrady zhrnúť do jedného dôvodu tak by som povedal, že zvolené riešenie nie je v súlade s verejným záujmom.

Ale aby neprišlo k omylu. Vybudovať v tomto priestore terminál integrovanej dopravy iste vo verejnom záujme je, ale nie takýto.

Prečo si myslíte, že takto navrhnutý „terminál“ nie je v súlade s verejným záujmom?
Po prvé. Aj keď ide o stavbu budovanú zo súkromných prostriedkov, je autobusový terminál stavbou slúžiacou širokej verejnosti a tak ju treba aj posudzovať.

Po druhé. Stavba rozvracia princípy, na ktorých je v tomto území postavený územný plán mesta Trenčín. Neodôvodnene zasahuje do mestského parku. Nerešpektuje požiadavky na funkčné využitie jednotlivých urbanistických zón a negatívne zasahuje do dopravnej štruktúry tohto územia s ďalekosiahlymi dôsledkami.

Verejnosťou je veľmi negatívne vnímané vážne skomplikovanie prístupu cestujúcich a ich rodinných príslušníkov na železničnú stanicu, ale aj celková plynulosť dopravy v okolí stanice. Pozrime sa na situáciu, že cestujúci vystúpi z vlaku a bude chcieť ísť na MHD alebo že chceme doviezť rodinného príslušníka s batožinou na stanicu autom…
Ani sa nečudujem. Dôvody vysvetlím na výkrese nižšie.

Situácia 1:

Ak cestujúci príde do Trenčína vlakom a vyjde zo železničnej stanici dnes, vidí zastávky MHD v bezprostrednej blízkosti. Nie viac ako pár desiatok metrov. Po výstavbe „autobusového terminálu“  – v podobe v akej je predložený – to bude vyzerať úplne inak.

Ak cestujúci vyjde zo železničnej stanice (bod 15 na výkrese č.1) a bude chcieť prestúpiť na MHD (bod 1 alebo 2 na výkrese č. 1), bude sa musieť v prvom rade zorientovať, kde vlastne zastávky sú. Ak to zvládne, bude musieť prejsť cez nákupné centrum, čo pri promo akciách (ako ich poznáme z OD Laugarício) nemusí byť také jednoduché. Následne vyjde z budovy, prejde cez frekventovanú cestu a pokračuje k zastávke MHD. V podstate bude na tom rovnako ako dnes (z hľadiska poveternostných vplyvov), len bude musieť zastávky hľadať a prejsť k nim nie desiatky, ale stovky metrov (cca 220 až 270).

Ktovie prečo pri deklarovanom integrovanom dopravnom termináli nie sú doň integrované aj zastávky MHD?

Situácia 2:

Ak budem chcieť odprevadiť manželku s kuframi na vlak, nebudem môcť zastaviť neďaleko vstupu do železničnej stanice a po rovine jej pomôcť s batožinou do staničnej budovy. Ako vidno z výkresu č.1, pred staničnou budovou nie sú žiadne pohotovostné parkoviská. A to ani pre taxislužbu. Jedinou možnosťou je zaparkovať buď v podzemných garážach alebo na streche autobusovej haly!

Nespokojní sú aj obyvatelia domu na Železničnej ulici, majitelia 19 bytov. Čo im vyrastie pod oknami? A aké budú celkové dopady presťahovania Areálu SAD do centra mesta?
Obyvatelia Železničnej ulice kupovali byty v tomto, pôvodne železničiarskom dome s tým, že objekt sa nachádza v obytnej zóne s nerušiacou občianskou vybavenosťou. Teraz im má z jednej strany pod oknami vyrásť otvorená parkovacia plocha pre autobusy SAD Trenčín a z druhej strany dve otvorené podlažia parkovacej garáže na streche autobusovej haly. Jedno vo výške cca 6 metrov, druhé nezastrešené vo výške cca 9 metrov. A to všetko vo vzdialenosti cca 13 metrov od okien ich bytov. Nemožno sa im čudovať, že sú nespokojní.

Pokiaľ ide o presťahovanie areálu SAD Trenčín to tohto priestoru, je to tak trochu paradox. SAD-ka tu kedysi sídlila a bola premiestnená na Zlatovskú ul. z dôvodov, že takáto stavba nepatrí do priestorov budúceho rozšíreného centra mesta. Na tejto skutočnosti (že sem nepatrí) sa nič nezmenilo.

Terminál v ľuďoch asociuje prioritne obslužné funkcie pre cestovanie – komfortné nastupovanie, čakáreň, reštaurácia a pod. Je trenčiansky Terminál navrhnutý ako štandardný terminál?
Stavba, ktorú nám predstavil investor, je síce nazvaná terminálom, ale ak by sme ju pomenovali podľa jej hlavnej funkcie (teda funkcie, ktorá zaberá najväčší podiel jej plochy), tak by sme hovorili o obchodnom centre nie o autobusovom termináli. Jednoduchá odpoveď na Vašu otázku je teda „nie“. Navrhovanú stavbu nemožno považovať za štandardný autobusový terminál. Pri štandardnom termináli tvoria hlavnú funkčnú náplň priestory nástupíšť a odbavovacie priestory pre cestujúcich. Všetko ostatné sú doplnkové služby. Nadradenosť a podriadenosť jednotlivých funkcií je následne vyjadrená aj v rozsahu funkčných plôch. Ako to vyzerá z pohľadu zastavaných plôch vidno na výkrese nižšie.

Podriadenosť priestorov určených pre autobusovú dopravu ostatným funkciám je ešte výraznejšia ak porovnáme podlahovú plochu jednotlivých funkčných celkov tak, ako je vyčíslená v projektovej dokumentácii tejto stavby. Výsledné čísla sú nasledovné:

• Výmera obchodno-obslužných kancelárskych a prenajímaných priestorov: 77 240 m²
• Výmera priestorov SAD Trenčín:                                                                    34 550 m²
• Plochy slúžiace ako autobusová stanica s priestormi pre cestujúcich:            5 298 m²

Teda tá funkcia, ktorá má byť dominantnou, zaberá 5 298 m²  a funkcie, ktoré majú byť doplnkovými, zaberajú spolu 111 790 m².  Každý čitateľ si môže sám odpovedať na Vašu otázku, či je toto štandardný autobusový terminál.

Okrem toho, „klasický“ terminál sa vyznačuje aj priamym prepojením medzi nástupišťami a doplnkovými funkciami. Na schémach nižšie vidno, ako by to malo vyzerať, a čo nám ponúkajú pre Trenčín.

Ako je známe, na rozdiel od predstaviteľov mesta tvrdíte, že projekt terminálu je v rozpore s územným plánom mesta. V čom konkrétne vidíte nesúlad?
Pozrime sa na územný plán v širšom zmysle slova… Územie mesta je pre územno-plánovacie potreby rozdelené do množstva urbanistických celkov. Pre každý takýto územný celok sú stanovené zastavovacie podmienky. Stručne povedané, územný plán mesta stanovuje vo svojej záväznej časti, čo sa v tom-ktorom území môže stavať, a čo nie. Za akých podmienok. Aký minimálny podiel musí tvoriť zeleň. Aký je maximálny prípustný podiel zastavanej plochy. Do akej maximálnej výšky možno stavať. Ako má byť riešená doprava. A je tam aj rad ďalších podmienok a požiadaviek, ktoré treba splniť.

Navrhovaná stavba „autobusového terminálu“ je tak rozsiahla, že zasahuje do šiestich takto definovaných urbanistických celkov. A v úplnom súlade nie je so všetkými požiadavkami ani na jeden z nich.

Zásah navrhovanej stavby do jednotlivých funkčných zón je znázornený na výkrese nižšie.

Okrem definovaných požiadaviek na funkčné zóny územný plán mesta popisuje aj spôsob riešenia dopravy s požadovanými parametrami jednotlivých cestných komunikácií a stanovuje aj celkovú koncepciu riešenia dopravy. Dopravné riešenie navrhovaného „autobusového terminálu“ požiadavky územného plánu na dopravné riešenie nerešpektuje a koncepciu dopravy úplne rozvracia.

Významná komplikácia v plynulosti dopravy za týka zjednosmernenia ulíc pri stanici, v dôsledku čoho, ako uvádzate na vašej internetovej stránke www.trencin-inak, najazdíme pri každej ceste na stanicu o cca 2,8 km navyše, keďže budeme musieť isť až k Bille… Čo znamená toto číslo v globále z hľadiska nárastu spotreby pohonných hmôt a environmentálnej záťaže?
Čo toto zjednosmernenie znamená pre dopravu, vidno na výkrese č. 5. Ak sa dnes chce motorista dostať z bodu „A“ do bodu „B“, stačí mu prejsť necelých 100 metrov. Podľa predloženého návrhu „autobusového terminálu“ bude musieť, v prípade jeho realizácie v tejto podobe, prejsť takmer 2800 metrov. Tento príklad je len ilustračný. Oveľa zaujímavejšie sú nápočty kilometrov navyše, ktoré denne najazdia občania tohto mesta pri vjazde a výjazde z predstaničného priestoru. Podrobný výpočet je v jednom z mojich článkov na už uvedenej webovej adrese. Tu spomeniem len výsledné číslo.

Investor zdôvodňuje presťahovanie SAD-ky Trenčín do tohto priestoru úsporou 400 prázdnych kilometrov (ktoré najazdí denne) v porovnaní so súčasným stavom. Týchto 400 km. ale draho zaplatia všetci ostatní motoristi, ktorí „nabehajú“ denne zbytočne cca 15 800 km.

Za týmito kilometrami treba vidieť zbytočne spálený benzín a naftu a všetko, čo s tým súvisí.

Kto v konečnom dôsledku posúdi, či projekt je alebo nie je v súlade s územným plánom?
V prvom rade je to útvar hlavného architekta, ktorý má už pri prvých kontaktoch s investorom dozerať na to, aby bola akákoľvek navrhovaná stavba v súlade so záväznou časťou územného plánu mesta.

Následne v rámci spracovávania dodaných podkladov k žiadosti o vydanie územného rozhodnutia sa stavebný úrad zaoberá aj otázkou súladu stavby s územným plánom. Ak stavebný úrad zistí, že stavba je v rozpore s územným plánom mesta, musí projektovú dokumentáciu vrátiť investorovi na prepracovanie a územné rozhodnutie nevydá.

Ak by stavebný úrad vydal územné rozhodnutie aj napriek tomu, že stavba je v rozpore s územným plánom, majú účastníci územného konania možnosť odvolať sa a o ich odvolaní rozhodne odvolací orgán. V tomto prípade to je Okresný úrad Trenčín, Odbor výstavby a bytovej politiky.

Samozrejme, ak by mali účastníci konania dojem, že ani odvolací orgán nerozhodol správne, majú možnosť obrátiť sa na ministerstvo alebo súd.

Podľa projektu by objekt Terminálu “odkrojil” 2 050 štvorcových metrov parku, čo je podľa predstaviteľov mesta v súlade s územným planom… Ako vidíte ten záber do parku Vy?
Tých odkrojených 2050 m² určených pre výstavbu v parku skutočne nie je z hľadiska územného plánu problémom. Aj po tomto zábere bude z plochy parku zastavané menej ako povolených 10%. Problém je v inom.

1. K  navrhovaným  stavbám  sú  pričlenené aj  potrebné spevnené  plochy.  Ide ovstupy a rozptylné plochy. Keď pripočítame navrhované spevnené plochy k zastavanej ploche a následne vypočítame podiel zelene v parku, zistíme, že podiel zelene klesne hlboko pod 70 %. Územný plán ale požaduje, aby podiel zelene v parku bol min. 80%.
2. Územný plán pripúšťa v parku  len  drobné stavby (a v nich drobné prevádzky). Navrhovaná zástavba o výmere 2 050 m² však v žiadnom prípade nie je drobnou stavbou.
3. Územný   plán   vymenúva  prevádzky,  ktoré   možno  do  parku  umiestňovať. Minimálne časť navrhovaných prevádzok takýmito nie je.

Väčšina územia, kde by mal stáť Terminál, je vo vlastníctve investora, spoločnosti SIRS, ktorá je tiež majiteľom SAD Trenčín. Práve časť pozemkov v parku je však mestských, takže keby ich mesto nepredalo, investor by musel projekt prepracovať. Ako sa k predaju týchto pozemkov stavajú poslanci mestského zastupiteľstva?
Máte pravdu. Mesto vlastní časť pozemkov v parku, o ktoré má investor záujem. Taktiež vlastní aj cestu a parkovisko pred obchodom Madov. Bez odkúpenia týchto pozemkov nie je možné stavbu realizovať podľa predloženého návrhu.

O predaji týchto pozemkov nie je možné rozhodnúť bez súhlasu mestských poslancov. Poslanci sú tí, ktorí môžu rozhodnúť o osude tejto stavby a aj o jej prevedení. Je ale otázne, čo spravia. To naozaj neviem odhadnúť a to aj napriek tomu, že som s viacerými z nich hovoril.

Projektu Terminál ste venovali pár mesiacov, výsledkom čoho je množstvo článkov v médiách a niekoľko prezentácií na verejných stretnutiach s občanmi. Prezentáciu ste ponúkli aj poslancom mestského zastupiteľstva. S akým výsledkom?
Prezentáciu iného pohľadu na problematiku pripravovaného autobusového terminálu, ako je ten oficiálny, som ponúkol aj mestským poslancom a aj najsilnejšiemu poslaneckému klubu. Žiaľ bezvýsledne. Podľa niektorých pánov poslancov to nie je treba, lebo oni už „všetko vedia“. S tým nič nenarobím.

A aký je ten oficiálny pohľad?
Podľa vedenia mesta na čele s pánom primátorom je navrhovaná stavba plne v súlade s územným plánom mesta Trenčín. Tento názor presadzuje aj hlavný architekt a vedúci stavebného úradu.

Ak je to tak, ako sa vedenie mesta stavia k Vašim aktivitám?
Pán primátor obhajuje projekt „autobusového terminálu, čo mi ani tak nevadí, čo mi ale vadí je to, že ľudí s iným názorom osočuje a osobne napáda. A to ako v tlači, tak aj na mestskom zastupiteľstve. Jediné, čo ma teší je, že skôr či neskôr sa ukáže, kto z nás dvoch má pravdu. Je to len otázka času.

Iniciovali ste aj Petíciu za zachovanie parku. Dokedy je možné ju podpísať a kde?

Petíciu za zachovanie parku som inicioval preto, lebo jeho ohrozenie je pre obyvateľov mesta citlivou témou. Park M. R. Štefánika je v podstate jediným parkom v meste. Pri tom patrí k najmenším mestským parkom na Slovensku. Preto uberanie z jeho zelenej plochy ohrozuje priamo jeho existenciu.

Petíciu chceme ukončiť v okamihu, keď mesto vypíše územné konanie na stavbu „autobusového terminálu“. Podpísať ju možno v priestoroch predajne BIO obchod Malý princ, Mierové námestie č. 29 (1. poschodie).

Aký je aktuálny stav s projektom Terminál a aké sú – podľa Vás – možné scenáre jeho ďalšieho vývoja? Zvíťazí nakoniec platný územný plán a zdravý rozum alebo súkromný developerský projekt,  zatiaľ ešte stále žehnaný a živený aj poslancami MsZ a vedením mesta?
Investor požiadal o vydanie územného rozhodnutia na túto stavbu. Momentálne stavebný úrad skúma, či podanie obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Čaká sa aj na vyjadrenie Ministerstva životného prostredia k posudzovaniu vplyvu stavby na životné prostredie. Keď bude mať stavebný úrad všetky potrebné dokumenty pohromade a usúdi, že na základe týchto dokumentov nič nebráni vydaniu územného rozhodnutia, vypíše a na verejnej tabuli zverejní zahájenie stavebného konania a termín, dokedy bude možné podávať k tomuto projektu pripomienky.

Kedy to bude, je pre mňa ťažké odhadnúť. Takisto neviem odhadnúť postoj stavebného úradu k pripomienkam, ktoré dostane v rámci stavebného konania od zainteresovanej verejnosti. A že pripomienky budú, je isté.

Na záver – chcete ešte niečo dodať?
Je mi ľúto, že v meste s takou projektantskou históriou a s takým potenciálom odbornej verejnosti sa stretávam s takým zanovitým mlčaním. Samozrejme, každý si môže doma v súkromí zanadávať, aké je to všetko nanič, ale to veci nepomôže. Potešilo by ma, ak by sa odborná verejnosť zobudila a vyjadrila svoje stanovisko, a nie len k tomuto problému. Je o čom hovoriť.

Špeciálne ma zaráža, že iniciatíva Trenčín si ty, ktorá si dala do vienka diskutovať s občanmi nášho mesta o tých najzaváženejších témach, tiež mlčí. Pri tom projekt „autobusového terminálu“ je najväčšou stavbou na území mesta Trenčín s rozpočtom 107 mil. eur a s výrazným vplyvom na ďalší rozvoj tohto územia. Tak tomuto mlčaniu nerozumiem.

Ďakujeme za rozhovor pán Mrva.

 

A všetkým, ktorí nesúhlasia s navrhovaným Terminálom, pripomíname možnosť podpísať petíciu alebo kontaktovať priamo pána primátora Richarda Rybníčka  primator@trencin.sk a Vašich zástupcov v Mestskom zastupiteľstve (ich maily nájdete na webe Mesta Trenčín) so žiadosťou, aby nesúhlasili s predajom mestských pozemkov spoločnosti SIRS a požadovali prepracovanie projektu.

Trenčín potrebuje terminál, ale iný. Nie megalomanské obchodné centrum, ale nadčasový objekt, ktorý bude dobre plniť svoju funkciu – autobusová stanica s nástupišťami a doplnkovými službami pre cestujúcich – bez toho, aby zbytočne komplikoval prístup na stanicu pre cestujúcu verejnosť a zhoršoval celkovú dopravnú situáciu a životné prostredie v centre mesta.

Súvisiace témy: